Život Prešova
online
online
Vo veľkokostolianskej lokalite Vysielač boli ľudia už v dobe kamennej
07.06.2020 Trnava
Veľké
Kostoľany 7. júna (TASR) – V lokalite Vysielač v obci Veľké Kostoľany
vzniká nová obytná štvrť. Jej obyvatelia však nebudú prvými, ktorí si
toto miesto vybrali pre život. Prebiehajúci dlhodobý archeologický
výskum dokázal, že vhodné podmienky tohto územia oslovili už prvých
roľníkov mladšej doby kamennej pred vyše 7000 rokmi, rovnako ako kultúry
v nasledujúcich mladších obdobiach. Sídlisko svojím rozsahom a
bohatosťou nálezov patrí k najväčším objaveným v poslednom období v
Trnavskom kraji. Informoval o tom archeológ Krajského pamiatkového úradu
Trnava Peter Grznár.
Archeológovia kopú pri vysielači už štvrtým rokom a podľa Grznára je zámer preskúmať celú plochu určenú na výstavbu v rozlohe 35 hektárov. "Ide o bohaté polykultúrne nálezisko, znamená to, že sa osídlenie na ňom vyskytovalo vo viacerých obdobiach praveku," povedal Grznár pre TASR. Dodal, že aj tento rozsiahly výskum je príkladom, ako pozitívny prístup investora dokáže zachrániť veľké kultúrne hodnoty nadregionálneho významu.
V úvodnej fáze výskum realizovala spoločnosť Pamarch. Archeológ Ondrej Žaár povedal, že prvú sondu urobili ešte pred zimou roku 2017. "Pracovali sme v lokalite pod stavbou rodinných i bytových domov, kopali sme v trase kanalizácie i dopravného napojenia," uviedol. Nečakaný rozsah výskumu zároveň však ovplyvnil harmonogram stavebných prác, ktorý musel investor, spoločnosť Alacres, pozmeniť a posunúť o štyri mesiace.
Poznatky z jednotlivých etáp pomohli archeológom utvoriť obraz, že areál bývalého vojenského vysielača vo Veľkých Kostoľanoch mal svojich obyvateľov v mladšej i neskorej dobe kamennej, v období staršej doby bronzovej a potom neskôr v dobe halštatskej. Už v prvých rokoch objavili 130 objektov najmä z obdobia staršej doby železnej, množstvo črepín keramiky, kosti i kamennej industrie. Podľa Žaára všetko nasvedčuje tomu, že veľkokostolianske sídlisko bolo oveľa rozsiahlejšie, ako je v súčasnosti skúmané územie.
V roku 2020 nastúpila na lokalitu spoločnosť Terra Antiqua. Jej vykopávky podľa archeológa Martina Hupčíka potvrdili výskyt bohatých nálezov, predovšetkým zo staršej doby železnej. Zo zaujímavostí vyzdvihol najmä nájdený pôdorys neolitického dlhého domu s dĺžkou okolo 25 metrov, odkopané vrstvy ornice odhalili ďalšie sídliskové objekty, ťažobné jamy či obydlia. Významným a ojedinelým nálezom sú praveké, asi 4000 rokov staré nádoby, ktoré sa zachovali celistvé alebo iba málo poškodené. "Takéto nálezy sa pre ich krehkosť nachádzajú iba veľmi zriedkavo," konštatoval Grznár. K najnovším patrí kruhová hrobová jama, datovaná spred 5000 až 5500 rokov do doby medenej. "Jedinec bol v nej pochovaný v skrčenej polohe, vedľa neho sme našli dve nádoby," doplnil Hupčík. Samostatné hroby lengyelskej kultúry pritom podľa neho bývajú objavené iba výnimočne, pohrebiská sa nevyskytujú vôbec. Archeologický výskum bude vo Veľkých Kostoľanoch pokračovať ešte zhruba tri týždne.
Archeológovia kopú pri vysielači už štvrtým rokom a podľa Grznára je zámer preskúmať celú plochu určenú na výstavbu v rozlohe 35 hektárov. "Ide o bohaté polykultúrne nálezisko, znamená to, že sa osídlenie na ňom vyskytovalo vo viacerých obdobiach praveku," povedal Grznár pre TASR. Dodal, že aj tento rozsiahly výskum je príkladom, ako pozitívny prístup investora dokáže zachrániť veľké kultúrne hodnoty nadregionálneho významu.
V úvodnej fáze výskum realizovala spoločnosť Pamarch. Archeológ Ondrej Žaár povedal, že prvú sondu urobili ešte pred zimou roku 2017. "Pracovali sme v lokalite pod stavbou rodinných i bytových domov, kopali sme v trase kanalizácie i dopravného napojenia," uviedol. Nečakaný rozsah výskumu zároveň však ovplyvnil harmonogram stavebných prác, ktorý musel investor, spoločnosť Alacres, pozmeniť a posunúť o štyri mesiace.
Poznatky z jednotlivých etáp pomohli archeológom utvoriť obraz, že areál bývalého vojenského vysielača vo Veľkých Kostoľanoch mal svojich obyvateľov v mladšej i neskorej dobe kamennej, v období staršej doby bronzovej a potom neskôr v dobe halštatskej. Už v prvých rokoch objavili 130 objektov najmä z obdobia staršej doby železnej, množstvo črepín keramiky, kosti i kamennej industrie. Podľa Žaára všetko nasvedčuje tomu, že veľkokostolianske sídlisko bolo oveľa rozsiahlejšie, ako je v súčasnosti skúmané územie.
V roku 2020 nastúpila na lokalitu spoločnosť Terra Antiqua. Jej vykopávky podľa archeológa Martina Hupčíka potvrdili výskyt bohatých nálezov, predovšetkým zo staršej doby železnej. Zo zaujímavostí vyzdvihol najmä nájdený pôdorys neolitického dlhého domu s dĺžkou okolo 25 metrov, odkopané vrstvy ornice odhalili ďalšie sídliskové objekty, ťažobné jamy či obydlia. Významným a ojedinelým nálezom sú praveké, asi 4000 rokov staré nádoby, ktoré sa zachovali celistvé alebo iba málo poškodené. "Takéto nálezy sa pre ich krehkosť nachádzajú iba veľmi zriedkavo," konštatoval Grznár. K najnovším patrí kruhová hrobová jama, datovaná spred 5000 až 5500 rokov do doby medenej. "Jedinec bol v nej pochovaný v skrčenej polohe, vedľa neho sme našli dve nádoby," doplnil Hupčík. Samostatné hroby lengyelskej kultúry pritom podľa neho bývajú objavené iba výnimočne, pohrebiská sa nevyskytujú vôbec. Archeologický výskum bude vo Veľkých Kostoľanoch pokračovať ešte zhruba tri týždne.
www.ZIVOTPO.sk
